Nájsť v sebe rôzne roviny myslenia, cítenia a racionality

foto: (c) foto: Braňo Konečný

Prvý deň festivalu bol venovaný najmä predstaveniam študentských inscenácií. Jednou z nich bola aj Čajka v podaní hereckého ročníka VŠMU a v pedagogickej réžii profesora Romana Poláka. Porozprával nám, čo sa snaží odovzdať mladej hereckej generácii, aký je rozdiel medzi prácou so študentmi a profesionálnymi hercami aj prečo ho stále láka Čechov.

celý rozhovor si môžete prečítať alebo vypočuť tu.

Zrekonštruovať prchavú divadelnú minulosť

foto: (c) foto: Braňo Konečný

Tento rok sa prvýkrát na festivale predstavili študentky divadelnej vedy, ktoré odprezentovali výsledky svojej ročnej práce na rekonštrukciách inscenácií martinského divadla. Čo vôbec je rekonštrukcia inscenácie a ako prebieha výučba na Katedre divadelných štúdií, nám priblížila teatrologička a pedagogička Martina Mašlárová.

celý rozhovor si môžete prečítať alebo vypočuť tu.

3… 2… 1…!

3. Troma slovami opíšte svoju inscenáciu
viera, láska, práva

2. Uveďte dve slová, ktoré opisujú váš vzťah k festivalu Dotyky a spojenia
som doma

1. Povedzte jedno slovo, ktoré vám napadne ako prvé, keď sa povie „divadlo“
láska

Tereza Mankovecká, režisérka inscenácie Mučeník

3. Troma slovami opíšte svoju inscenáciu
láska, ľudskosť, kontrasty

2. Uveďte dve slová, ktoré opisujú váš vzťah k festivalu Dotyky a spojenia
zoznamujeme sa

1. Povedzte jedno slovo, ktoré vám napadne ako prvé, keď sa povie „divadlo“
život

Ivana Kološová, herečka z inscenácie Čajka

3. Troma slovami opíšte svoj pracovný deň v divadle
idem, riešim, usmievam sa

2. Uveďte dve slová, ktoré opisujú váš vzťah k festivalu Dotyky a spojenia
dotyky a spojenia

1. Povedzte jedno slovo, ktoré vám napadne ako prvé, keď sa povie „divadlo“
láska

Tibor Kubička, riaditeľ divadla

hodnotenie dňa

Vzdelávací proces v humanitných vedách je nesmierne dôležitý. Je pomerne málo priestoru, kde študentky a študenti týchto, v našich končinách marginalizovaných, disciplín, dokážu nadobudnúť praktické skúsenosti. Festival Dotyky a spojenia jednoznačne patrí medzi tie, ktoré dávajú priestor aj pre prezentáciu študentskej tvorby, ale zároveň ho dáva aj mladým teoretikom a vedcom umenia, aby svoje teoretické znalosti pretavili do praxe. Zároveň ich to vedie ku konfrontácii aj k umeniu diskusie.
Na absenciu schopnosti sa rozprávať upozornila inscenácia Mučeník Akadémie umení. Avšak neschopnosť komunikácie sa odzrkadľuje aj v Čajke z Vysokej školy múzických umení. Na základe oboch inscenácií je možné len súhlasiť s výrokom pána profesora Cillera, ktorý na diskusii povedal, že žijeme pandémiu slova. Každý sa vyjadruje ku všetkému, ale nikto si už neuvedomuje, akú veľkú moc má slovo, ktoré vysloví.

Adam Nagy, moderátor študentskej platformy

Začal sa festival Dotyky a spojenia. Čajka v podaní študentov a študentiek Vysokej školy múzických umení v Bratislave a Mučeník od ich budúcich kolegov a kolegýň z Akadémie umení v Banskej Bystrici priniesli hneď v prvý deň aj témy odpojenia a nedotýkania sa. Otvorili odveké témy o ľudskej túžbe byť vypočutý, vytvoriť si istoty a o tom, ako zúfalo sa nepočúvame a nevieme komunikovať, pričom sa navzájom potrebujeme. A ešte vždy sme sa nepoučili… „Aspoň je o čom hrať,“ ako podotkol jeden z hercov na diskusii po predstavení. Tak (sa) teda hráme a hľadáme istoty.
Benjamin z inscenácie Mučeník svoju pravdu našiel, hoc nespravila šťastného napokon nikoho. „Nasledujte tých, ktorí pravdu hľadajú a vyvarujte sa tých, ktorí tvrdia, že ju už našli.“ Niečo na tom bude. Túžime po spojeniach, túžime po dotykoch. Už od prvých minút na tomto svete. Zažijeme ich tento týždeň? Aspoň na chvíľu?
(Určite áno, ak sa odvážime spraviť prvý krok!)

Radoslav Paulech, študentská platforma

otázka dňa

Čo podľa vás prináša študentstvu práca s klasickými textami?

Jana Oľhová (herečka): Klasický text je príkladom klasických vzťahov. Práve Čechovova Čajka je pre študentov obrovským študijným materiálom. Hoci stvárniť postavu, ktorá je od nich o tridsať rokov staršia, môže byť veľmi náročné. To zväčša býva najväčší kameň úrazu. Aj napriek tomu, že sa snažia priblížiť k týmto postavám, nemôžu celkom pochopiť ich psychiku. S tým sme mali aj my na škole problém – ja som mala tú smolu, že som stále hrala mamičku svojim spolužiakom. Bola to pre mňa veľká výzva. Vaše fyzično tomu nezodpovedá a psychika už vôbec nie. Takže si myslím, že je to síce problematické, ale napriek tomu ide o nevyčerpateľný študijný materiál.

Michal Denci (teatrológ): Ku klasickým textom väčšinou radíme tie, ktoré zásadne ovplyvnili diskurz. Znamená to náš predpoklad, že niektoré texty disponujú kvalitami, na základe ktorých ich objektívne môžeme zaradiť do kánonu. Pokiaľ sa však na problematiku pozrieme z opačnej strany, mohli by sme tvrdiť, že naopak, súčasťou kánonu sa stávajú arbitrárne vybrané texty, ktorých úlohou je nastoliť konkrétny diskurz, resp. sú s tým aktuálne nastoleným v súlade. Práca s tzv. klasickými textmi v prvom rade umožňuje polemizovať o samotnom prívlastku „klasické“, pozorovať ich vplyv, analyzovať ich kvality a, samozrejme, vnímať svoj odraz v nich, čiže dozvedieť sa prostredníctvom ich interpretácie niečo o sebe.

Michaela Hriňová (dramaturgička): Čítanie týchto textov môže mladým ľuďom asociovať problémy, s ktorými sa potýkajú. Mohlo by sa zdať, že ide o vzdialené veci aj jazyk, ale keď sa nimi prelúskaš, nájdeš tam veľmi veľa súčasného. Zistíš, že problémy, ktoré máme my a chceme o nich hovoriť, mali aj ľudia dávno. Je to super, že trpíme spolu.

Filip Pavuk (študent herectva): Pracovať na texte, o ktorý sa môžeš oprieť, dôverovať mu, neustále rozkrývať jeho hĺbku, ktorá je prítomná a overená časom, je pre študentstvo v prvom rade istota. Istota, ktorá na začiatku hereckej cesty študentom chýba, ale zároveň ju potrebujú. Cítim sa byť taký „malý“, keď analyzujem alebo inscenujem klasický text. A tento pocit malosti ma vedie k pokore, bez ktorej to nejde… ani v súčasnom, ani v autorskom texte.

spojenie s divákmi